Publikované:13.10. 2025
Tohtoročná Nobelova cena za chémiu (2025) bola udelená trojici profesorov – Suzumovi Kitagawovi z Univerzity v Kyote (Japonsko), Richardovi Robsonovi z Univerzity v Oxforde (UK) a zároveň z Univerzity v Melbourne (Austrália) a Omarovi M. Yaghimu z Univerzity v Berkeley a Univerzity v Illinois (USA) – za objav a vývoj kovovo-organických štruktúr (MOF – Metal Organic Frameworks)
Objav MOF-ov sa datuje do roku 1999 a ide o materiály, ktoré sa skladajú z kovových centier (napr. Cu²⁺, Zn²⁺, Ni²⁺) a organických ligandov, vytvárajúcich presne usporiadané trojrozmerné siete. Tieto štruktúry disponujú vnútornými kavítami (pórami), vďaka čomu sú mimoriadne vhodné na uchovávanie plynov („gas storage“) ako napríklad vodíka či hélia. Ich stabilná kryštálová mriežka a možnosť meniť veľkosť a tvar pórov podľa typu ligandu robia z MOF-ov materiály s veľkým technologickým potenciálom – od energetiky až po environmentálne aplikácie.
Jedným z prvých a najznámejších typov kovovo-organických štruktúr je zlúčenina Cu₃(BTC)₂, označovaná ako HKUST-1. Práve syntézou a štúdiom vlastností tejto zlúčeniny sa počas svojej postdoktorandskej stáže na Jagiellonskej univerzite v Krakove (2008) zaoberala doc. Tokárová (v tom čase publikujúca pod dievčenským priezviskom Puterová), dnes pôsobiaca na Fakulte prírodných vied UCM v Trnave.
Výskum doc. Tokárovej sa zameriaval na modifikáciu podmienok spontánneho rastu kryštálov bez neželanej agregácie. Pomocou mikroskopických techník AFM a STM sa podarilo presne charakterizovať výšku, orientáciu a štruktúru jednotlivých kryštálov na atómovej úrovni, čím bol dosiahnutý významný príspevok k rozvoju poznatkov o MOF-och. Výsledky výskumu so spoluatorským podielom doc. Tokárovej boli publikované v prestížnom časopise Americkej chemickej spoločnosti v roku 2008 (celý článok tu)a zaznamenali pozitívnu odozvu od laureáta Nobelovej ceny prof. Suzumu Kitagawu a jeho výskumného tímu (informácie o výskume nájdete tu).
Aj keď sa v súčasnosti výskum MOF-ov na FPV UCM neuskutočňuje, táto oblasť je na Slovensku stále živá – pokračuje napríklad v skupine prof. Zeleňáka na UPJŠ v Košiciach.
Úspechy, ako je udelenie Nobelovej ceny pripomínajú, aký dôležitý je dlhodobý a systematický vedecký výskum. Aj práca vedcov z našej fakulty ukazuje, že aj menšie akademické pracoviská môžu prispieť k svetovým objavom a zanechať trvalú stopu v globálnej vedeckej komunite.
